Farská takmer "synoda"


 

 

 

 

 

INFOGRAFIKA - pápežova vízia

DISKUSIA na FB

O ČO IDE?

  

V pôstnom období 2017 sme spoločne uvažovali nad dokumentom Christifideles laici sv. pápeža Jána Pavla II. (porov. archív).

Učili sme sa do neho, ak byť katolíkmi a ako byť katolíckou farnosťou nielen menom, ale skutočne.

 

Grafické znázornenie posolstva tohto dôležitého dokumentu nájdete v tejto infografike

 

Je teda čas, aby sme - ako farnosť - dali hlavy dokopy a spoločne si vytvorili víziu, ktorá zodpovedá Božiemu slovu, učeniu Božej Katolíckej Cirkvi a s ktorou sa my, ako farnosť, stotožníme, aby sme ju spoločne naplnili.

 

  

 

PRVÝ KROK - ANKETA

Prvým krokom je éria piatich ankiet, týkajúcich sa piatoch oblstí "cirkevnosti".

 

ANKETA o primáte povolania k svätosti - pokus o krátke zhrnutie

ANKETA o prijímaní a odovzdávaní viery - pokus o výber

ANKETA o communiu vo farnosti - pokus o výber

ANKETA o spoločenskej angažovanosti farnosti - pokus o výber

ANKETA o apoštoláte - pokus o výber

 

 

  

DRUHÝ KROK - VYTVORENIE ZÁKLADNEJ VÍZIE FARNOSTI

Výsledkom ankety je množstvo veľmi zaujímavých a isto aj Božím Duchom vnuknutých podnetov a nápadov a myšlienok. Teraz je na nás, aby sme ich premysleli a pretvorili na niečo konkrétne, čo umožní celej našej farnosti, celému nášmu spoločenstvu, stále viac napredovať na našej ceste s Ježišom Kristom.

 

Zhrnutie všetkých konštruktívnych návrhov a pripomienok z Veľkej farskej ankety

 

Užitočné postrehy a pripomienky:

Zo strany otca biskupa:

  • Všeobecná pastorácia vo farnosti (čiže aktivity spoločné pre všetkých farníkov, obzvlášť svätá omša) majú byť prirpôsobené "najslabšej ovečke" v stáde.

  • Dobrý nápad je "dvojrýchlostná farnosť" (resp. viacrýchlostná), kde sa popri tejto základnej úrovni "najslabšej ovečky" poskytuje aj náročnejší program, určený pre pokročilých kresťanov, ktorí po podobnej formácii túžia a cítia jej potrebu.

  • Nedeliť sa vo farnosti v zmysle "Kto je so mnou? Kto je proti mne?"

  • Nesnažiť sa presadzovať "svoju pravdu".

  • Aj na internete sa vyhýbať veciam, ktoré by namiesto úžtku vnášali (aj do rodín) rozdelenie a konflikt.

Z Pastoračného a evanjelizačného plánu Katolíckej Cirkvi na roky 2008 až 2013:

  • Dnešná pastorácia už nemôže vychádzať z tých istých predpokladov. V súčasnosti občianska spoločnosť nielen nepodporuje kresťanský spôsob života, ale ho neguje, otvorene alebo skryte útočí na Cirkev.

  • Navyše i mnohí pokrstení žijú tak, akoby Krista nebolo: opakujú, najmä pri bohoslužbách, zvyčajné gestá a znaky viery, ktorým však nezodpovedá uvedomenie si skutočného obsahu viery a náklonnosť k Ježišovej osobe.

  • Namiesto veľkých istôt viery je u mnohých len vágny a málo záväzný náboženský sentiment.

  • Mnohé kresťanské rodiny neplnia funkciu odovzdávania viery a uvádzania do kresťanského života.

  • Zvlášť mladí ľudia, aj keď sa hlásia k viere, ustavične dostávajú impulzy, ktoré ich odvádzajú od kresťanstva.

  • Obec už nie je kresťanským spoločenstvom, takže je potrebné vytváranie malých spoločenstiev vo farnosti.

  • V našich farnostiach z hľadiska vzťahu k viere a Cirkvi stretávame spravidla štyri skupiny ľudí, ktoré vyžadujú diferencovaný prístup. 

    • V takmer v každej farnosti nájdeme angažovaných veriacich vytvárajúcich jadro farnosti, ktorí majú záujem a ochotu aktívne sa zapájať do poslania misijného poslania Cirkvi. 

    • Ďalej sú to veriaci, ktorí zavŕšili proces kresťanskej iniciácie a túžia po duchovnom sprevádzaní a prehlbovaní sa vo viere a kresťanskom spôsobe života. 

    • Veľký počet obyvateľov našich farností tvoria veriaci katolíci, ktorí už síce priali niektoré z iniciačných sviatostí a občasne prichádzajú na bohoslužby, ale kresťanstvo pre nich znamená iba tradíciu, zvykovú vieru, bez hlbšieho prežívania a ochoty angažovať sa a tiež bez zodpovedajúcich kresťanských postojov v oblasti politiky, manželstva či morálky. U tejto skupiny chýbajú nielen náboženská prax a etické konzekvencie, ale aj samotný obsah viery, osobná skúsenosť a necítia sa spätí s cirkevným spoločenstvom. Preto zaň necítia ani zodpovednosť. 

    • A nakoniec ostávajú tí, ktorí ako nepokrstení neveriaci a pokrstení nepraktizujúci potrebujú misijné ohlasovanie Cirkvi.